Z histórie Liptovského Hrádku

(1813 – 1887)
Bavorský sládok, tvorca piva plzeňského typu. V Plzni v roku 1842 uvaril várku piva, pri ktorej urobil zámerne chybu v technologickom postupe bez toho, aby dopredu poznal výsledok – varil podkvasené bavorské pivo, ale z odlišných českých surovín (žateckého chmeľu, mäkkej plzeňskej vody) a svetlejšieho sladu pripravovaného anglickou metódou. Prvá várka zožala v hostincoch „U bielej ruže“ a „U zlatého orla“ na plzeňskom námestí veľký úspech. Plzeňský kronikár poznamenal: „Ako zajasali pijani, keď spoznali, akou režnou, znamenitou chuťou, pri pive doposiaľ nepoznanou, honosí sa tento domáci výrobok.“

(1818 – 1909)
Založil v moravských Kvasicích cukrovar. Postupom času sa vypracoval na uznávaného poľnohospodárskeho odborníka, s výrazným zameraním na cukrovarníctvo a pivovarníctvo.

(1805 – 1868)
Je český chemik a vysokoškolský pedagóg. Okrem cukrovarníctva zanechal jeho chemický výskum a vynález sacharometra nezmazateľnú stopu aj v pivovarníctve. Ballingova stupnica meria hustotu extraktu pôvodnej mladiny a vďaka nemu sa začala rozlišovať stupňovitosť piva. Stupnica sa rozšírila aj do
zahraničia a po rôznych úpravách sa používa dodnes. Vypracoval attenuačnú teóriu kvasenia a zostavil vzorec na výpočet pôvodnej stupňovitosti mladiny z rozboru piva. Oboje sa dnes používa na celom svete. Zdokonalil tiež sacharometer na meranie percenta cukru v mladine a zaviedol jeho používanie v pivovarníckom priemysle. Pripravoval tiež chmeľové preparáty, ktoré vstúpili do praxe až v 50. rokoch 20. storočia.

(1753 – 1805)
Bol český sládok, zakladateľ odborného českého pivovarníctva. Ľudové noviny ho nazvali „geniálnym sládkom“, zaujímal sa o kvasnú chémiu, preslávil sa aj ako konštruktér pivnej váhy. Rozširoval si svoje teoretické znalosti a zavádzal ich do praxe a tým sa zlepšovali metódy výroby piva. Ku koncu 18. storočia napísal dvojdielny spis – Umění vařit pivo fyzicko-chemicko-hospodářsky popsané. V tomto diele je popísaný postup pri výrobe piva a stal sa prvou českou vedeckou publikáciou o výrobe piva. Založil tiež prvú pivovarskú školu na svete.
 

(1822 – 1895)
Francúzsky biológ a chemik, jeden z najvýznačnejších vedcov 19. storočia. Stal sa zakladateľom nových vedeckých odborov stereochémie, mikrobiológie a imunológie. Ďalšie významné výskumy vykonal v oblasti mliečneho, octového a alkoholového kvasenia. Preukázal, že kvasenie je životný prejav mikroorganizmov, že rôzne mikroorganizmy spôsobujú rôzne typy kvasenia. Vypracoval metódu tepelnej sterilizácie, ktorá bráni nežiadúcemu kvaseniu potravín – tzv. pasterizácia.

(1834 – 1907)
Vedec, ktorý pôsobil ako chemik, fyzik, geológ, metrológ, meteorológ, ekonóm a technológ chemických, ťažobných i poľnohospodárskych procesov. V roku 1869 zverejnil zistenú závislosť chemického správania prvkov na atómovej hmotnosti. Táto závislosť, známa ako periodický zákon, umožnila vytvorenie prehľadného systému chemických prvkov, ktorého platnosť zostala zachovaná aj po neskorších objavoch elementárnych častíc a zistení skladby atómu.

(1736 – 1819)
Škótsky mechanik, vynálezca a fyzik – samouk, známy predovšetkým ako vynálezca parného stroja. Watt v skutočnosti nebol vynálezcom parného stroja.
Urobil ale vylepšenia, ktoré umožnili parný stroj ozaj priemyselne využiť. Zásluhou Jamesa Watta sa mohla rozbehnúť v Spojenom kráľovstve priemyselná revolúcia. V roku 1759 sa dozvedel o atmosférickom parnom stroji Thomasa Newcomena. V roku 1765 zostrojil oddelený kondenzátor pary, čím výrazne vylepšil stroj.